Je to až neuveriteľné, ale počas nasledujúcich týždňov postupne prejdeme všetkými tromi veľkými oblasťami Oceánie – Melanéziou, Polynéziou aj Mikronéziou. Ale to už predbieham.

Sme totiž ešte len na začiatku, na druhom najväčšom ostrove sveta – na Novej Guinei. Konkrétne v jeho východnej časti, v štáte Papua-Nová Guinea.

Sme v Port Moresby, hlavnom meste krajiny, deň pred 51. výročím samostatnosti. A ulice podľa toho aj vyzerajú. Všade samé červeno-čierne vlajky so žltým rajčiakom Raggiovým, národným vtákom krajiny, a piatimi bielymi hviezdami, ktoré predstavujú súhvezdie Južný kríž. Áno, sme na južnej pologuli.

Vraj tu už šesť mesiacov poriadne nepršalo. Zrážky sú potrebné, ale my si želáme, nech to takto ešte zopár dní vydrží.

Veľa ľudí je už vyobliekaných v národných farbách. Oslavy sa vlastne začali už pred niekoľkými dňami a zajtra vyvrcholia. Papua-Nová Guinea získala nezávislosť od Austrálie 16. septembra 1975. Minulý rok oslávila veľké 50. výročie a teraz sa symbolicky začína ďalšia päťdesiatka jej samostatnej existencie. Zajtra, 16. septembra 2026, oslávi krajina 51 rokov nezávislosti.

Ulice boli prekvapivo prázdne, obchody fungovali len obmedzene a zatvárali skôr. Až na niekoľko miest, kde je zápcha hádam vždy.

Navštívili sme Národné múzeum. Veľké prekvapenie.

Človek by možno čakal starú budovu, trochu prachu a zopár vitrín. O to krajšie prekvapenie nás čakalo. Malé, ale úžasné múzeum plné masiek, sôch, hudobných nástrojov a ďalších predmetov z rôznych častí jednej z kultúrne najrozmanitejších krajín sveta. Papua-Nová Guinea má viac ako 800 živých jazykov a jednotlivé oblasti sa od seba kultúrne často výrazne líšia.

Jedným z najvýraznejších exponátov je obrovské tradičné kanoe. Podobné plavidlá neboli iba dopravným prostriedkom. More, rieky a pobrežné obchodné cesty po stáročia spájali komunity, medzi ktorými by cesta po súši bola často prakticky nemožná.

Na viacerých miestach vidíme aj charakteristické motívy tradičných domov. Predovšetkým haus tambaran – tradičný obradný „dom duchov“ alebo mužský ceremoniálny dom typický najmä pre oblasť Sepiku. Jeho vysoké, bohato zdobené priečelie patrí k najznámejším obrazom tradičnej architektúry Papuy-Novej Guiney. A ešte dnes ho uvidíme znova.

V múzeu sa nesmie fotografovať. Neodolal som a zopár snímok som predsa len urobil. Nech mi správcovia odpustia.

Prvou je APEC Haus, postavený pri príležitosti summitu APEC v roku 2018. Jeho výrazná zakrivená strecha je inšpirovaná plachtami tradičných lodí lakatoi, na ktorých obyvatelia oblasti dnešného Port Moresby podnikali obchodné plavby pozdĺž pobrežia Papuánskeho zálivu. Tieto plavby boli súčasťou starej obchodnej tradície Hiri – smerom na západ sa vozila predovšetkým keramika a naspäť ságo a ďalšie suroviny.

Pred budovou stoja dve obrovské, dvanásť metrov vysoké štylizované plachty lakatoi. Moderná budova tak odkazuje na obchod, ktorý tu existoval dávno pred príchodom Európanov.

Druhou výraznou stavbou je Parliament Haus, budova parlamentu otvorená v roku 1984. A práve tu znovu stretávame architektúru, ktorú sme pred chvíľou videli v múzeu. Hlavná časť parlamentu je postavená podľa vzoru tradičného haus tambaran z oblasti Maprik vo Východnom Sepiku. Obrovské trojuholníkové priečelie zdobí mozaika s motívmi života v Papue-Novej Guinei – ľudí, zvierat, rastlín, riek, mora či tradičných plodín. Moderný parlament tak vyzerá trochu ako monumentálna verzia tradičného domu.

Navštívili sme aj Port Moresby Nature Park, ktorý domáci stále niekedy označujú ako botanickú záhradu. V skutočnosti je dnes kombináciou botanickej a zoologickej záhrady a zároveň centrom ochrany miestnej fauny.

A je čo chrániť. Papua-Nová Guinea má množstvo druhov, ktoré inde na svete nenájdeme. Vidíme kalone visiace zo stromov, stromové kengury, a samozrejme, rajky – vtáky, ktoré sa stali jedným zo symbolov celej krajiny. Práve žltá silueta rajky Raggiova je aj na štátnej vlajke.

Treba však dodať, že Port Moresby nemá povesť úplne bezpečného mesta. Presnejšie, problémom je najmä pohyb po meste po zotmení. Prítomnosť bezpečnostných služieb, vysoké ploty, mreže a ostnaté drôty okolo budov sú toho viditeľným dôkazom.

Aj niektoré drobnosti pôsobia na Európana trochu nezvyčajne.

Na jednom aute napríklad vidíme známu nálepku BABY ON BOARD. Lenže namiesto obrázku dieťaťa je na nej vyobrazená strelná zbraň. Náš miestny sprievodca nám vysvetľuje, že má ísť o odkaz potenciálnym zlodejom, že posádka auta je ozbrojená.

Či je to skutočne zaužívaný miestny význam alebo iba jeho vysvetlenie, neviem. Ale nálepka s pištoľou na aute v Port Moresby každopádne zostáva v pamäti.

Papua-Nová Guinea však samozrejme nie je Port Moresby.

Hlavné mesto je iba bránou do jednej z najrozmanitejších krajín planéty. Krajiny hôr, dažďových pralesov, ostrovov a stoviek jazykov a kultúr, ktoré sa vďaka náročnému terénu vyvíjali celé stáročia relatívne izolovane jedna od druhej.

A práve tam sa chystáme o pár dní.

Naša cesta Papuou-Novou Guineou sa ešte len začína.